31. august: Col St. Pierre - Lac de Nino - údolie riečky Manganu - chata Manganu - brána Breche de Capitellu Dneska boli zvieratká
nastúpaných: 1211 mm
naklesaných: 484 mm
max.výška: 2204 m.n.m
teploty: min. 8°C, max. 26 °C.
hrubý čas pochodu: 8:50 hod.
Momo si raňajky v sedle Col St Pierre kráti futbalom so suchým lajnom (s čerstvým len plánuje).
Martuška na Lac de Nino: „Keby som bola koňom tak toto by bolo moje nebo“. Po dlhšom výstupe od St. Pierre kamenistým lesom a potom aj hrebeňom sme sa dostali na nebesky prekrásne kilometrové lúčisko, rovné ako sklo, vytvorené ľadovcom, v strede ktorého leží jazero pokojné ako srdce v raji. Hĺbka 11 m. Okolo neho vidieť pasúce sa kone, tráva úžasne zelená, spásaním zhustnutá ako koberec - ideálny materiál na chodenie naboso. Prameň s pitnou vodou, rybári, koníke lezúce do ruksakov aj popod pazuchy a nohy... Riečka z jazera nás ďalej viedla dolinou zužujúcou sa na kaskády s tôňkami - zase sme neváhali a okrem člapkania sa sme stihli aj obed.
Krajina sa zmenila na bezútešný kamenistý riedky les zakrpatených bukov a vyschnutých čistín s všadeprítomnou borievkou ako u nás čučoriedky. A zrazu za zákrutou salaš (turistický) a ďalšia dlhá lúka - dolina s kľukatým tenučkým chodníkom vedúcim až pod hory s chatou Ref. Manganu, kde je starobylá pumpa na vodu a príma cesta na kemp s riečkou Manganu s umelými tôňkami. Rozhodli sme sa napriek mrakom pokračovať do kopcov proti prúdu na terasy, kde meandre Manganu vytvárajú milé lúčky podmočené ako mach („pozzines“) s pasúcimi sa kravkami. Prameň bol 1 hodinu pred sedlom. Najvyšší bod celej GR20 - sedlo Breche de Capitellu - mlčal, aby sme sa sami rozhodli, či k nemu dôjsť, alebo nie. Obdaril nás takým výhľadom, že sme ostali ako obarení a bivakom 20 výškových metrov pod sedlom, s nežnými lúčkam kde sa Martuška zaťala nechtami a už sme ju neodtrhli, tak sme rozbalili stany, oslávili tento bod Martuškiným pudingom a skorým spánkom - ani hviezdy nestihli vykuknúť z jasnej nočnej oblohy, ktorá sa vyjasnila na plech bez jediného obláčka. Je ticho, ani stádo výškových oviec, ktoré sme stretli hneď za sedlom nepočuť. Na hory padá tma, v doline sa vo svahoch rozsvecujú oranžové svetlá v dedinách a v horskom meste Corte.
