1. september: Breche de Capitellu - chata Pietra Piana - hrebeň Punta di Pinzi Corbinni - chata Del´Onda - pol cesta na Zlatý vrch Monte d´Oro Bezútešná kamenná trasa s preliezkami v suti
nastúpaných: 1091 mm
naklesaných: 1391 mm
max.výška: 2175 m.n.m
teploty: min. 1°C, max. 28 °C.
hrubý čas pochodu: 9:45 hod.
Dnes ráno sme sa prebudili do krásnej kosy až 1°C. Bolo super, že po 15 min. vyšlo slnko a hneď bolo teplo.
Krátky zlez (tak za 2+, vraví Janík) zo sedla na hrebeň a okruh kamenistým chodníkom - traverzom z veľskál okolo kotla až na hrebeň. Zase sutistý chodník až po chatu Pietra Piana. Pekné prostredie s lúčkou ako na golf, ktorú sme zneuctili porozvláčanými spotenými vecami. Je tam prameň aj príma umývadlo - otestovali sme ho praním zdevastovaných ponožiek a vydržalo aj útok Miňovho trička. Divoký traverz k Punta di Pinzi Corbinni, čítaj Kakíni - dôvod: oblá nekonečná homola po suti, s prekvapivým vrcholom („No toto je vrchol!“), je to najobobkovanejší vrchol zemegule, ani sa tam nedalo oddýchnuť, len šlapať ďalej. Celkom usmiati sme ešte vybehli Capu a Metra, odkiaľ už bolo vidno chatu Ref. del´Onda, ale dolu kopcom nás hrozne vytriaslo, veľakrát sme neisto postávali - veď kto by sa unavil cestou z kopca, že? Ale z takéhoto hej: zloženého z hrbov ako veľké mraveniská, ibaže z borievok, a z jarkov s oblými kameňmi, po tom sa naozaj chodiť nedá. Nad „Ondou“ sme nabrali vodu a šup hore v ústrety Monte de Oro. Ibaže cestou nám vyhasol motor a zaryli sme sa do trávnatých zerodovaných lúk. O ôsmej vyšiel mesiac, vykukávame stále schádzajúcich ľudí a slnko ako zapadá do mora. Ešte nás prišli pozrieť mama krava s teľaťom, asi sme im obsadili hotel. Potom v noci do Moma dobiedzalo niečo, čo si stavalo tunel 10 cm od jeho karimatky.
