3. september: Bergerie d´Alzeta - Capanelle - Col di Verde - pol cesta na Prati Pig Peak, prasačia lúčina
nastúpaných: 856 mm
naklesaných: 947 mm
max.výška: 1600 m.n.m
teploty: min. 14°C, max. 26°C.
hrubý čas pochodu: 9:56 hod.
Všeobecná spokojnosť s bivakom - všetci sa dobre vyspali. Ráno vidíme východ slnka nad morom rovno zo spacáku (keď nám Momo otvorí vrátka). Pohodové ránko, vyrážame okolo 8:30.
Míňame obývaný salaš s postaršími manželmi čo sa starajú o dobytok, celkom fajn život, len autom sa hore nedostaneš a obaja majú cez sedemdesiat. O jedenástej sme na Capanelle - predzvesť sú pasúce sa somáriky.Capanelle je lyžiarske stredisko - parkovisko, kde končí kľukatá horská asfaltka, vlek, chata, refugia, veľa malých kamenných domcov čo zrejme prenajímajú turistom a lyžiarom. Dokupujeme chlieb. Monte Renoso obchádzame nekonečnými traverzami v krásnych bukových lesoch, čo sa už farbia do jesenných farieb - darmo, sme južnejšie, teplota stúpa. V potoku pri moste sa kúpe už len Janík, ostatní sme nejakí otupení a zmagorení tým teplom. Ťapkáme sa nekonečné hodiny ku Col di Verde.Tu prvýkrát vidím moje vytúžené divé prasiatka. Trochu sa osviežime (to znamená, zožrala som polovicu čokolády, čo bol môj prídel na 3 dni) a vyšlapeme nejakých 250 výškových metrov na pláne medzi sedlom Verde a chatou Prati. Čučíme v borovicovom hájiku poniže kamennej kačky so skalnými oknom miesto oka, obzeráme zopár kamenných homolí a vežičiek nad nami - zase tu majú iné kopce ako doteraz. Staviame oba stany pod borovicou. Chalani vešajú batohy na stromy - we will see if pigs can fly... Voda bola všade, každých 30-40 minút. Holenie: stále nič. Soľ: dochádza, zabudli sme odsypať na U Fucone, čo bola Gite D´Etape na Capanelle.
Ujovia rýchlici nám dnes chýbali, dobehli nás až večer (ale aj tak sa tvárili prekvapene). Po ceste od mostíka na sedlo ma predbehli aj 2 tetušky o paličkách a barlách. Ach jaj. (Marta)
Téma dňa: vepřo-knedlo-zelo: celý deň rozoberáme rôzne témy, sú to tieto tri: jedlo, jedlo, jedlo... Od vyprážaných bravčových rezňov cez VKZ. Pritom rozťahujeme rukami ako rybári, že aké veľké rezne by to boli. K večeru konečne objavujeme zdivené prasiatka v borovicovom lese a začne sa nám plniť sen: mäso už chytíme, ako zelo natrháme nejakú trávu a Martuška sa ponúkla ako knedľa. Jano to zavrhol, dnes šlapala ako hodinky. Martuškin citát dňa: A z čoho ste unavení? Vždy keď som vás videla tak ste sedeli!“ Téma dňa 2: cestou sme fantazírovali, koľko čoho si nakúpime, každý 4 bagety a podobne. Aspoň na Capanelle mali nejaký výber, ale na Col di Verde zdochol pes. Médiá: 1. Ital nezná ten zázrak.... 2. Hej hou, už trpaslíci jdou - pri tomto popevku sa Miňo skoro zabil ako sa potkol o kameň. Trať: väčšinou traverz po vrstevnici, nás zabila len tá dĺžka.(jano)
