8. september: St Lucia di Porto Vecchio - Bastia - Livorno
- Pisa - Arco - Banská Bystrica
Domóóv!

Budíček o siedmej, veci celkom neuschli, tak ich obliekam mokré. Balíme. Nákup raňajok (čerstvučké bagety, smotana, kakavko, ovocie, ďalšie flašky vína domov), potom prešlapeme 4 kilometre z Pinarellu/Pinaredu do Svätej Lucky a stopujeme na konci dediny. My s Jankom chytáme stop za 15 minút, do mesta Borgo, s korzickým šoférom čo vozí víno a likéry. Jeden gaštanový korzický likér nám daruje a my nevieme ako mu to máme oplatiť. Zlatí ľudia títo korzičania. Potom nám zase v rámci 10-15 minút zastavuje dodávka so 4 sympatickými mladými nemcami - bajkermi a bajkerkami. Pochvália moju biednu nemčinu, a vyhodia nás v Bastii rovno pred terminálom, kam si kvôli nám dokonca zašli.

Tak tu sedíme, baštíme čerstvý chlebík so syrom a čakáme M&M´s. Hádam prídu načas. Už je 13:15, zraz máme o druhej, a trajekt ide o tretej. Najbližší trajekt potom zas až zajtra.

Napokon to stihli, pol hodinu pred odchodom, v Lucke vraj stáli 3 hodiny kým im niekto zastal a šli na 3 krát. Poslednú polhodinu tŕpli v zápche pred Bastiou. Kupujeme lístky a utekáme na trajekt ako v tom filme o Titaniku. Sme posledný a hneď za nami zavrú vrátka a odplávame. Plavbu si teraz vychutnávame ešte viac, robíme na seba ramená, ako sme to rýchlo a bez problémov zvládli, užívame morský vzduch, a chalani si užívajú aj pozornosť dámskej časti posádky. Za tmy vystupujeme z lode v Livorne (IT). Ďalší adrenalín: s Momom ostávame v prístave pri batohoch a Janko s Miňom idú vyzdvihnúť auto. Našli ho, a v tú ranu ako Momovi spadol kameň zo srdca bolo počuť až na Inčučunu. Talianskou nočnou Pisou potom darmo krúžime aj hodinu, tá veža tam nie je (asi to bola len dáka haluška). Smerujeme na Arco, a vezieme sa domov cez Dolomity, síce o dva dni skôr ako sme plánovali - ale doma je aj tak najlepšie.

(Martuška)

« predch.deň