5. september: Ref. Usciolu - bývalá Bergerie Pedinelli - Mt Incudine (Alcudine, Inčučuna a pod.) - ref Asinao
- okolo veží Bavelly do sedla Bavella Úpek na Inčučune a krízové stavy pred Bavellou
nastúpaných: 1457 mm
naklesaných: 1936 mm
max.výška: 2117 m.n.m
teploty: min. 14°C, max. 24°C, na slnku 34
hrubý čas pochodu: od 12 do 14 hodín
Vstávame o šiestej, ale aj napriek tomu nás predbieha pár teamov.
Rýchlo sa najeme a pobalíme a o štvrť na osem nastupujeme na hrebeň nad chatou. Opäť nás čakajú preliezačky, obliezačky, zliezačky. Rýchlym tempom (najmä keď mi Momo vzal stan, ďakujem veľmo) pokračujeme cez bukové riedky lesy, široké pasienky, visuté mostíky, lákavé kúpacie potôčiky, okolo bývalých salašov Bergerie Pedinelli, ktoré sú vyhorené do základov, a kde je možný legálny bivak, jeden z mála na Korzike. Odtiaľ stúpame po úpätí masívu Inčučuny (Mount Incudline). Možnosť nabrať 2x dobrú vodu pred výstupom. Teraz nás čaká 600 m prevýšenie na žeravom slnku. (Martuška)
Hore prichádzame vyprahnutí ako púštne koráby za absolútneho bezvetria, a to sme takmer v 2200 metroch. Teplota je 24 stupňov v tieni, ale na slnku na skapanie. Čoto prehryzneme, popijeme a šup dole na Ref. Asinao, tentokrát 600 v.m. strmo dole. Doplníme vodu a dohadujeme ďalší postup. Buď obídeme veže Bavelly traverzom alebo alpin variantou, ktorá vedie krížom cez veže, po reťaziach a obliezačkách. Volíme traverz, pôjdeme aspoň v tieni lesa, aj keď dlhšie. M+J okolo tretej dávajú oddych pri potoku pol hodinu pod chatou. Ja s Momom ideme ďalej, že sa stretneme na Col di Bavella. Teplo je čím ďalej tým úmornejšie a cesta nekonečná, stále obchádzame ďalšie a ďalšie doliny. Nekonečný príbeh. Konečne o 18:30 dorážame na Bavellu. Máme toho plné brýle, a tak polihujeme na parkovisku a skúšame sa vysielačkou spojiť s druhou dvojicou, darí sa nám to až za hodinu. Odhadujú, že sú od nás hodinu pochodu, ale Martuška je na konci so silami a tak im o 21:15 vyrážame naproti. Janík nesie oba batohy a Martuška je už uložená na karimatke a oddychuje (= rumádzgam, pozn. MF). Počkáme kým sa zase pozbiera, beriem jej batoh a pomaly sa ťapkáme hore. Medzi tým už na nás zhora z parkoviska kričia či nepotrebujeme pomoc. Kričíme že nie, ďakujeme, a ideme ďalej. Nakoniec sa ukladáme spať na parkovisko vedľa toho starostlivého páru, je to dvojica lezcov-bajkerov. Chvíľu pokecáme, vysvetľujeme situáciu a upadáme do bezvedomia. Bol to teda veľmi - škrtškrt škrt škrt - sladký deň.(Miňo)
