26. august: Banská Bystrica - Livorno - Bastia - Lumio
Príchod na Korziku s exkurziou

Noc z piatka na sobotu sme s Jankom predriemali na zadných sedadlách Momovho Berlinga. Momo so Šeďom ju prešoférovali a prekávovali. Obednú ferry sme už stihli, na rozdiel od tej rannej, a nasledujúce 4 hodiny plavby sme príjemne strávili vyvaľovaním na prúžkovaných lehátkach nad bazénom na zadnej palube lode. Berlingo sme zverili do rúk Minkovi a Janíkovi, ktorí ju odstavili vo dvore jedného sídliska a nanútili nejakému domorodcovi, čo v tom bol nevinne, fľašku značkovej hruškovice. Bránil sa len chvíľu. Ferry meškala, a len čo sme vystúpili z prístavu, začalo prvé dobrodružstvo: nájsť v Bastii železničnú stanicu a dôjsť tam do 15 minút. Stihli sme to za 16, minútu po plánovanom odchode vlaku do Calvi. Len-len sme kúpili lístky a naskočili do vláčiku do Ponte Lecchia, odkiaľ sme prestupovali do Calvi.

Hlučná, kodrcajúca, romantická mašinka bola plná skautov a skautiek v modrých uniformách, preplnená batohmi a hyperaktívnym sprievodcom. Tunely, strmá úzka trať a zbesilý zjazd (asi bez bŕzd) zo 700 na 0 m.n.m. na pár kilometroch - úžasný zážitok. Za chrbtami nám pobehoval cez uličku odbrzdený kufrík na kolieskach v rytme striedajúcich sa zákrut. Po troche paniky na každej zastávke (každá stanica má odlišný názov na mape, na zozname anglicky nehovoriacej sprievodkyne a na skutočnej budove stanice) vystupujeme na správnom mieste - na staničke Lumio-Calenzana. Po prvom sklamaní (camp Rafaelli, kde sme chceli prespať, nie je kemping, ale výcvikový tábor francúzskej cudzineckej légie, ktorá má sídlo práve v Calvi) peškujeme asi 2 km na lúku - futbalové ihrisko pri ceste. Noc teplá, plno mravcov (ktoré som objavila po dvoch dňoch usušené v sáčku pri sušených banánoch. Cestou von nemohli objaviť tú dierku ktorou tam vliezli.)

(Marta)

ďalší deň »